ZAUJÍMAVO

Čo sú príčiny deforestácie?

• ťažba dreva (nelegálna)
• budovanie infraštruktúry (mestá, diaľnice, priehrady)
• získavanie poľnohospodárskej pôdy (orná pôda, pastviny)
• získavanie dreva ako paliva pre domácnosti v rozvojových krajinách
• znečistenie prostredia (ovzdušie, voda, kyslé dažde)
• požiare

Ťažba dreva

Ročne sa vyťaží min. 4 500 000 ha pralesa. Ťaží sa mahagón, teak, eben, sú to tvrdodrevné stromy, potrebujúce na rast storočia.

Nie je možné ich dopestovať na plantážach. Za obdobie 1997/1998 bolo v Amazónii vyrúbaných 16 838 km štvorcových pralesa.

Odhaduje sa, že až 80% všetkej ťažby dreva v Amazónii sa robí nezákonne. Brazília nemá ani zdroje a ani zamestnancov, ktorí by vykonávali dozor nad ťažobným priemyslom. Takáto práca je naviac v miestnych podmienkach doslova životu nebezpečná. Mnoho spoločností ťaží drevo bez povolenia, ťaží sa v chránených oblastiach, pričom sa drevo ilegálne splavuje po riekach cez hranice. Obrovské nadnárodne spoločnosti z Ázie, Európy a Severnej Ameriky sa teraz navyše zamerali na tie plochy amazonského pralesa, ktoré zatiaľ zostali úplne nedotknuté. Od príchodu Európanov v roku 1500 sa až do roku 1970 z brazílskej časti amazónskeho dažďového pralesa vyrúbalo iba 1% plochy. Za posledných 30 rokov sa však straty vyšplhali až na celých 14 percent! Od januára 1978 do augusta 1997 sa v Amazonii vyrúbalo 553 086 km² dažďového pralesa, čo je už územie väčšie ako celé Francúzsko. Deštrukcia pralesa má často až absurdný charakter. Ťažba slúži na výrobu takých produktov, ako sú preglejky a rezivo pre stavebný priemysel. Neuveriteľných 70% všetkého dreva sa zničí v drvičkách a skončí ako drevený odpad, piliny, prípadne sa spáli.

Chov dobytka a pestovanie plodín

Veľké oblasti v dažďových pralesoch v Brazílii boli vyrúbané a vypálené, aby sa získala pôda pre chov dobytka, zdroj lacného hovädzieho mäsa pre spotrebiteľov vo vyspelých krajinách. Tropický prales je vypaľovaný aj pri získavaní hospodárskej pôdy pre roľníkov. Keďže v trópoch je nadmerná väčšina biomasy a organických látok v nadzemnej časti a pôda tu tvorí len tenkú vrstvu, roľníci po 3 až 4 rokoch svoje pastviny a polia pre vyčerpanie živín opúšťajú, sťahujú sa a vypaľujú ďalšie časti pralesa. Na pastvinách sa zvyčajne chová dobytok, na poliach krmoviny pre prasatá. Na vyrúbaných plochách vznikajú polia, na ktorých sa pestuje predovšetkým sója. Brazília je jedným z najväčších svetových producentov tejto plodiny. Erózia pôdy: Na odlesnených územiach nastáva veľká vodná erózia pôdy. Úrodná pôda sa tvorí storočia, 1 cm až 160 rokov! Avšak v dôsledku výrubu stromov dochádza k odplavovaniu tejto pôdy, pretože stromy erózii bránia. Banský priemysel: V Brazílii sa z plochy pralesov ťaží bauxit. Na celom území pralesa aj iné nerastné suroviny, preto sa ničia obrovské plochy lesov. Nerešpektuje sa ani zákon o znovuzúrodnení a zalesnení povrchových baní. Záplavy: Ničením pralesa sa mení podstatne klíma Zeme. Les už nemôže zachytávať vlhkosť, dažde menia vodný systém a spôsobujú záplavy. Keď neprší, nastávajú extrémne suchá spôsobujúce šírenie vírusov a epidémií. Znečistenie riek: deje sa pri výrube pralesov na horných častiach tokov riek. To má za následok znečisťovanie vôd a znižovanie stavu rýb. Stavby priehrad: Sú zaplavované veľké plochy pralesa, absolútne sa mení vodný režim krajiny s priamym globálnym dopadom. Nadmerná návštevnosť: Dobre vieme, čo sú ľudia schopní pri návšteve v prírode spôsobiť. Najmä nepochopiteľné zahadzovanie odpadkov, ničenie vegetácie, plašenie zvierat a podobne, sú pre citlivý prales veľké riziko.

Chudoba

Predovšetkým surovinovým vykorisťovaním krajín tretieho sveta svetovými ekonomickými mocnosťami nastáva v tropických krajinách obrovská chudoba. Sú obrovsky zadĺžené, a tak vydierané svetovými "rozvojovými" bankami. Tie ekonomickým nátlakom nútia tieto krajiny a miestnych obyvateľov lacno predávať pozemky, na ktorých sa nachádzajú vzácne druhy drevín vyskytujúce sa iba v pralesoch. Následná ťažba dreva, napríklad na drahé nábytky, luxusný papier atď... má za následok vyklčovanie a úbytok lesa nepredstaviteľných rozmerov. Nadmerný prírastok obyvateľstva: Je vážnym dôvodom likvidácie pralesov. Poľnohospodárska pôda potrebná pre ich obživu sa preto rozširuje na úkor pralesa. Deje sa to taktiež bezohľadným vypaľovaním. Požiare: Nezákonným vypaľovaním lesa dym zamoruje okolitú krajinu až do výšky 1500 metrov! Pozorované boli tisíc kilometrové ohňové steny! (napríklad len v Roraime v r. 1997 zhorelo približne 13 000 kilometrov štvorcových pôvodného dažďového pralesa).

Čo sú dôsledky deforestácie?

• úhyn živočíšnych druhov
• ohrozenie biodiverzity
• znížená produkcia kyslíka
• klimatické zmeny (globálne otepľovanie - skleníkový efekt, znižovanie zrážok)
• zmena vzhľadu krajiny
• strata možnosti nájsť potenciálne liečivá na doposiaľ neliečiteľné choroby (AIDS)

Klimatický faktor

Amazonský  prales je jedným z najvýznamnejších ekosystémov našej planéty a zároveň jedným z najdôležitejších klimatických faktorov Zeme. Keďže najväčšia časť vodných pár pochádza z lokálneho vyparovania v Amazónii, vyrubovanie dažďového pralesa má za následok znižovanie zrážok a ďalšie klimatické zmeny. Dažďový les viaže uhlík. Podľa výpočtov zachytáva Amazónia ročne 1,2 miliardy ton CO₂, a tým absorbuje približne 1 množstva, ktoré sa na svete uvoľňuje pri spaľovaní uhlia, ropy a zamného plynu. Na druhej strane sa v samotnej Amazónii pri vypaľovaní uvoľňujú veľké množstvá CO₂. Vyrubovanie amazonských dažďových lesov takto dvojnásobne prispieva k umelo vytvorenému skleníkovému efektu, priamo emisiami CO₂, vznikajúcimi pri vypaľovaní lesa a nepriamo tým, že strácame cennú možnosť viazať uhlík.