ZAUJÍMAVO

         Francúzske stíhacie lietadlá Dassault Mirage predstavujú jeden z veľkých úspechov leteckej výroby. Z mnohých typov viniká svojou univerzálnosťou viacúčelové lietadlo Mirage 2000. Mirage 2000 má štandardnú výbavu systémom vlastnej ochrany, ktorý sa skladá z radarového výstražného systému Thomson Serval, automat na vystreľovanie klamných cieľov (chaff / flare).

Ani francúzske vojenské letectvo - L´Armée de l´Air (ďalej len AA) nezaostalo za celosvetovým vývojom. Požiadavky na nové bojové lietadlá sa v roku 1972 skonkretizovali do programu vývoja lietadla označeného ako ACF - Avion de Combat Future. Projekt riešila firma Avions Marcel Dassault-Breguet Aviation - AMD-BA. Vzniklo niekoľko vývojových verzií (Mirage G, Mirage G.8 či Super Mirage G.8A) s dvomi motormi M53-3. Francúzska vláda však v roku 1975 program ACF ako príliš nákladný a neperspektívny zrušila. Vedenie AMD-BA preto predložilo jednoduchší projekt jednomotorového lietadla, ktoré vychádzalo z osvedčenej línie strojov Mirage III. Dňa 18. decembra 1975 vláda schválila vývoj nového typu Mirage 2000, ktorý sa mal stať hlavným bojovým typom AA pre ďalšie desaťročia. Objednávka znela na 127 kusov (okrem prototypov). Firma AMD-BA začala stavať päť prototypov, štyri na letové a jeden na pevnostné skúšky. 

   V marci 1976, po upresnení požiadaviek zo strany francúzskeho vojenského letectva, sa vývoj rozbehol naplno. Koncepcia lietadla zachovávala línie typového radu Mirage III, nový stroj mal však o 15 % väčšiu nosnú plochu. Z aerodynamického a výkonnostného hľadiska išlo o úplne nové lietadlo. Krídlo malo okrem zväčšenej plochy aj hrubší profil, pri trupe ešte dodatočne zväčšený. Vďaka tomu sa zmenšilo namáhanie krídla a krídlové integrálne nádrže mohli pojať viac paliva. Sloty na nábežnej hrane prispeli k zníženiu pristávacej rýchlosti na 232 km.h-1. Malé plôšky na vstupných otvoroch, fungujúce ako vírový generátor, umožňujú zachovať riaditeľnosť pri veľkých uhloch nábehu. Nová Mirage 2000 sa stala prvým európskym lietadlom s elektroimpulzovým systémom riadenia. Firma Thomson-CSF pre nový stroj vyvinula aj nový rádiolokátor RDM (s vyvojovým označením Cyrano 500), ktorý počas skúšok testovali na lietajúcom laboratóriu Vautour II N.

   Zálet prvého prototypu s označením Mirage 2000-01 uskutočnil 10. marca 1978 na podnikovom letisku firmy Dassault Avions v Istrés skúšobný pilot Jean Coureau. Už pri prvom lete trvajúcom 65 minút prekročil rýchlosť zvuku. Druhý prototyp Mirage 2000-02, vybavený digitálnym autopilotom SFEMA a základnými časťami zbraňového systému, vzlietol v Istrés 18. septembra 1978. Tretí prototyp s označením Mirage 2000-03 vzlietol 29. apríla 1979 a neskoršie bol, podobne ako prvý stroj, vybavený viacúčelovým pulzovým Dopplerovym palubným rádiolokátorom RDM. Štvrtý jednomiestny prototyp Mirage 2000-04 vzlietol 12. mája 1980 takisto v Istrés a stal sa vzorom sériovej verzie Mirage 2000C. V prvom období skúšok sa testovala maximálna a minimálna rýchlosť, neskôr zbraňové systémy a správanie lietadla pri extrémnych uhloch nábehu (až do 90o). Druhý prototyp Mirage 2000-02 dňa 9. mája 1984 z technických príčin havaroval a bol úplne zničený. Pilot sa však vo výške iba 75 m úspešne katapultoval a pristál na padáku.

   V tom čase sa rozhodlo o stavbe ďalších desiatich prototypov, označovaných už za predsériové stroje. Prvý z nich vzlietol 20. novembra 1982. Tretie lietadlo slúžilo na skúšky rádiolokátora, systému tankovania počas letu, zbraňových systémov a systémov REB. Na šiestom stroji Mirage 2000-06 sa testovala manévrovateľnosť, pričom stroj dosiahol uhlovú rýchlosť manévrovania až 270o.s-1.

   Prototyp dvojmiestnej verzie vybavený motorom SNECMA M53 a rádiolokátorom RDM vzlietol v Istrés 11. októbra 1980. Na tomto stroji sa dôkladne testoval elektroimpulzový systém riadenia.

   Prvý jednomiestny sériový stroj bol zalietaný 20. novembra 1982. V tom istom roku sa začali aj vojskové skúšky. Prvou jednotkou vybavenou lietadlami Mirage 2000C sa stalo skúšobné a výcvikové stredisko EC 24/118 CEAM v Mont de Marsan (neskôr sa označenie útvaru zmenilo na EC 5/330 "Côte d'Argent"). Pre francúzske letectvo sa vyrábala aj mierne modifikovaná verzia Mirage 2000C1, vybavená systémom tankovania počas letu.

   Prvý dvojmiestny cvično-bojový sériový stroj Mirage 2000B vzlietol 7. októbra 1983. Stroje tejto verzie poháňajú motory SNECMA M53-2, M53-5 alebo M53-P2.

   Lietadlá Mirage 2000C, Mirage 2000C1 a Mirage 2000B sa v službe niekedy označujú spoločným názvom Mirage 2000DA/RDI (Défense Antiaérienne) a Mirage 2000DA/RDM podľa typu inštalovaného rádiolokátora. Stroje Mirage 2000C/C1 nahradili vo výzbroji AA staršie lietadlá Mirage III, Mirage 5 a Mirage F.1. Od marca 1985 dostávali výkonnejšie motory M53-P2 a od 1. septembra 1988 (od 38. sériového lietadla) sa do jednomiestnych strojov montoval zdokonalený rádiolokátor RDI. Dodávky stíhacích verzií sa skončili v roku 1991.