HST objavil na exoplanéte prvú organickú molekulu
Kozmický teleskop NASA, Hubble Space Telescope (HST) po prvýkrát v histórii objavil organické molekuly v atmosfére vzdialenej planéty s veľkosťou nášho Jupitera, na planéte, ktorá obieha okolo inej hviezdy. Tento zlom je dôležitým krokom v možnej identifikácií známok života na planétach mimo našej slnečnej sústavy.
Molekulu, ktorú kozmický teleskop HST našiel, je metán, ktorý za vhodných podmienok môže hrať kľúčovú úlohu v chémii pred zrodom života. Chemické reakcie totiž považujeme za nutnú súčasť vzniku života.
Tento objav ukazuje, že HST a nasledujúce kozmické misie (ako napr. NASA James Webb Space Telescope) môžu detekovať organické molekuly na planétach a iných hviezdach s pomocou spektroskopie, pri ktorej sa svetlo objektu rozkladá do jeho zložiek a môžeme sledovať „otlačky“ rôznych chemických prvkov.
„Jedná sa o položenie základného kameňa možnej charakterizácií molekúl, ktoré existovali pred vznikom života na planétach, kde by život mohol existovať,“ povedal Mark Swain z Mark Swain z NASA Jet Propulsion Laboratory (JPL), Pasadena, Calif., ktorý je vedúcim objaviteľského týmu. Swain je tiež vedúcim autorom článku, ktorý bol publikovaný 20. marca v časopise Nature.
Tomuto objavu predchádzali rozsiahle pozorovania v priebehu mája 2007. Vedci použili prístroje na HST Near Infrared Camera a Multi-Object Spectrometer (NICMOS). Pozorovania tiež potvrdzujú prítomnosť molekúl vody v atmosfére planéty, ktorá bola pôvodne zistená prístrojmi na NASA Spitzer Space Telescope v r. 2007. "S pomocou týchto pozorovaní už nemáme pohyby o tom, či tam voda je alebo nie je – voda tam je,“ povedal Swain.
Planéta, o ktorej teraz vieme, že má metán a vodu, sa nachádza vo vzdialenosti 63 sv. rokov v smere súhvezdí Vulpecula. Nesie označenie HD 189733b. Planéta je tak hmotná a tak žeravá, že je veľmi nepravdepodobné, že by na nej mohol existovať nejaký život. Objekt HD 189733b patrí do skupiny tzv. „žeravých Jupiterov“. Obieha tak blízko okolo materskej hviezdy, že jej jedna kompletná otáčka trvá len dva dni. Tieto objekty majú veľkosť nášho Jupitera, ale nachádzajú sa tak tesne pri materských hviezdach, ako napríklad planéta Merkúr v našej slnečnej sústave. Atmosféra HD 189733b je ohrievaná na 1700 stupňov F., teda približne na rovnakú teplotu pri akej sa taví striebro.
Aj keď je táto planéta príliš horúca na život, „jej pozorovania sú dôkazom toho, že s pomocou spektroskopie by sme mohli skúmať chemické prvky prípadne aj u chladnejších a pre život vhodnejších planét pozemského typu, ktoré obiehajú okolo slabších hviezd patriacich do kategórie červených trpaslíkov,“ hovorí Swain. Konečným cieľom štúdií podobných tejto je identifikovať molekuly existujúce pred vznikom života v atmosférach planét, nachádzajúcich sa v tzv. „zóne obyvateľnosti“. Jedná sa o planéty, ktoré obiehajú okolo vzdialených hviezd a na ktorých sú teploty také, aby tam mohla existovať voda v tekutom stave (a ne zamrznutá alebo vo forme pár).
Pozorovanie objektu HD 189733b bolo robené v dobe, kedy planéta prechádzala pred materskou hviezdou. Astronómovia to nazývajú tranzit. Svetlo od hviezdy na krátku chvíľu prechádzalo cez atmosféru a pozdĺž okrajov planéty. Plynná atmosféra planéty vtlačila unikátne známky do pozorovaného svetla prichádzajúceho od hviezdy HD 189733.
Astronómovia boli prekvapení, že planéta má viac metánu než predpokladajú konvenčné modely pre „žeravé Jupiteri.“ „To naznačuje, že sme atmosféram exoplanét ešte plne neporozumeli,“ vraví Swain.
„Tieto merania sú dôležitým krokom k dosiahnutiu cieľa, teda k stanoveniu podmienok ako sú teplota, tlak, vietor, oblačnosť, apod. a chemických pomerov na planétach, kde by mohol existovať život. Kľúčom k týmto štúdiám je infračervená spektroskopia, pretože pomocou nej môžeme najlepšie detekovať molekuly,“ dodáva Swain.
Náhľad fotografií zo zložky Vesmír